Finišom na každej vysokej škole je vypracovanie záverečnej práce. Tak je tomu aj v prípade ukončenia druhého stupňa vysokoškolského štúdia (Mgr., Ing.) na ktorejkoľvek vysokej škole. Takýto stupeň vysokoškolského štúdia každý študent ukončuje odovzdaním diplomovej práce. Spracovaním diplomovej práce študenti preukazujú, že prostredníctvom nadobudnutých teoretických a praktických vedomostí dokážu, samostatne spracovať vybranú problematiku na danú tému.
Formálna úprava
Pri písaní diplomovej práce musíme dodržiavať presne stanovený rozsah , ktorý si väčšinou stanovuje príslušná vysoká škola. Ide hlavne o rozsah určený počtom od 40 do 70 normostrán formátu A4. Každá taká normostrana má 30 riadkov, každý riadok má 60 znakov = 1800 znakov. Pričom do počtu strán sa nepočíta titulný list, obsah, prílohy. Ale naopak sa započítavajú strany ako úvod, abstrakt, cez jadro práce až vrátané zoznamu použitej literatúry. Každá jedna započítaná strana je číslovaná arabskými číslicami .
Písmo, ktorým píšeme diplomovú prácu sa väčšinou používa písmo Times New Roman a písmo Ariel. Jeho veľkosť je 12 bodov a 1, 5 riadkovanie.
Ešte predtým ako začneme písať diplomovú prácu si urobíme rešerš o téme a následne zostavíme osnovu. Osnova je štruktúrou práce, podľa ktorej postupujeme. Osnova je vo svojej podstate obsah danej práce.
Hlavná časť práce
Diplomová práca, podobne ako každá záverečná práca (bakalárska, dizertačná, atestačná) sa z pohľadu formálnej úpravy skladá z nasledujúcich hlavných častí:
- preliminária,
- úvod,
- jadro (hlavný text),
- záver,
- prílohy,
- zoznam bibliografických odkazov.
Preliminária (predná časť) sa skladá z takých častí, ktoré sú uvedené v poradí. Jednoducho povedané táto časť sa skladá:
- obalu, titulného listu,
- abstraktu, obsahu,
- zoznamu ilustrácii a tabuliek, skratiek .
Čo sa týka obalu a titulného listu si každá vysoká škola určuje sama čo budú obsahovať.
Povinným údajom danej práce však je abstrakt, ktorý píšeme nielen v slovenskom jazyku ale aj v jednom svetovom jazyku. Vždy sa píše na samostatnú stranu. Spravidla ide o informatívny charakter textu, ktorý zachováva tematické a štýlové vlastnosti dokumentu. Okrem toho obsahuje aj bibliografickú identifikáciu, ktorá obsahuje údaje o danej práci. Potom nasleduje prázdny riadok, text abstraktu, prázdny riadok a nakoniec kľúčové slová.
Po abstrakte vždy nasleduje obsah. Informuje čitateľa práce o hlavných kapitolách a podkapitolách s číslicami strán. Okrem toho obsahuje aj prílohy a údaje na akých stranách sa nachádzajú.
Ak sa v práci nachádzajú obrázky a tabuľky, tak ich úplný zoznam uvedieme v zozname ilustrácií a tabuliek. Rovnako je tomu aj pri uvedených skratkách v texte.
Do jadra diplomovej práce patrí hlavne:
- úvod,
- jadro (text),
- nakoniec záver.
V úvodnej časti (v úvode) autor podrobne a zrozumiteľne charakterizuje teoretickú, praktickú časť zvolenej oblasti, ktorá je predmetom jeho práce. V tejto sa časti väčšinou píšeme o zameraní a cieľoch práce, použitých metódach. Zároveň tu venujeme aj priestor informačným zdrojom, ktoré sme použili v práci. Použité zdroje, pramene nakoniec uvedieme v zozname bibliografických odkazov (zoznam použitej literatúry). Úvod sa väčšinou píše na dve normostrany formátu A4, ak vysoká škola neurčí inak.
Jadro práce sa rozdeľuje na kapitoly, podkapitoly …, ktoré sa číslujú (napr. 1.1, 1.1.1…). Každá nová kapitola je očíslovaná jednomiestnym číslom vždy na novej strane. Po formálnej stránke ako písmo, veľkosť, umiestnenie kapitol, ilustrácií, tabuliek a podobne musí byť v celej práci jednotné. Všetky tabuľky, ilustrácie, ktoré sú súčasťou pochopenia textu, sa musia umiestniť v jadre. Tabuľky, ilustrácii, ktoré sa témy dotýkajú len okrajovo sa dávajú do prílohy. Samostatne autor píše odstavce textu, ktoré považuje za originálne interpretované alebo komentované z nového hľadiska. Pri tvorbe hlavného textu väčšinou používame parafrázy, citácie, výťahy z prameňov a podobne. Zdroje citovania vždy uvedieme v zozname bibliografických odkazov. Súčasťou jadra práce sú niekedy aj doplňujúce údaje, ktoré väčšinou píšeme do poznámok pod čiarou, ale nie v každej práci sa nachádzajú.
Po jadre práce nasleduje záver. Záver musí vždy nadväzovať na jadro práce. Chybou je ak sa záver odlišuje od jadra práce. Záver sa píše až po napísaní celej práce. Po obsahovej stránke v tejto časti autor sumarizuje svoj pohľad, výsledky, ktoré dosiahol v praktickej časti práce a vlastný prínos.
Po závere nasleduje zoznam bibliografických odkazov. Tento zoznam je vždy umiestnený na samostatnej normostrane formátu A4. Väčšinou sa píše podľa abecedy, ak nie je stanovené vysokou školou inak.
Po zozname bibliografických odkazov nasledujú prílohy, ktoré sú tiež na samostatnej strane. Do tejto časti zaraďuje autor ilustrácie, tabuľky, poprípade grafy, keď chce ešte viac obohatiť text práce alebo doplniť metódy, ktoré boli v práci použité. Pri každej prílohe je uvedené, z akého prameňa bol príslušný materiál použitý.
Súčasťou diplomovej práce je aj praktická časť (empirická časť). Avšak ako bude po obsahovej stránke vyzerať, si vždy stanovuje konkrétna vysoká škola. Nie však v každej diplomovej práci sa nachádza. V niektorých diplomových prácach je praktická časť prepojená s teoretickou ako je tomu aj v historických záverečných prácach. Praktická časť môže mať formu prieskumu, výskumu. Pri výskume v rámci danej práce sú oporou stanovené hypotézy a tie v podobe dotazníka sa snaží autor buď potvrdiť alebo vyvrátiť.
V prípade výskumu sa po obsahovej stránke zameriame na: cieľ výskumu, hypotézy, použité metódy, prieskumnú vzorku, spracovanie výskumu a jeho následná interpretácia, diskusiu, odporúčania pre prax.
Praktická časť diplomovej práce sa vždy zaraďuje ešte pred záverom. Väčšinou ju vedieme ako štvrtú kapitolu .